Roztoče a prach
Prach je ďalší známy alergén. Prach môže dráždiť dýchanie aj u zdravého človeka, to je prirodzené. V skutočnosti však alergia na prach nie je alergiou „na prach“. Prach sa totiž skladá z drobných čiastočiek rôzneho pôvodu. Môže ísť o zvyšky zoschnutej kože, časti textilu, plesne, časti rozpadnutých tiel mŕtveho hmyzu, roztočov, výkaly roztočov… V skutočnosti je teda človek alergický na konkrétnu časť prachu. Najčastejšie sú to roztoče.
U nás najčastejším alergénom je domáci prach. Budeme sa venovať predovšetkým tomuto druhu prachu, aj keď na niektorých pracoviskách môže byť tiež prach – ten však máva odlišný charakter. Tiež môže spôsobiť alergiu.
Domáci, alebo bytový prach obsahuje rozpadnuté telá roztočov a ich výkaly. Okrem toho môžu byť súčasťou prachu časti srsti mačiek, psov, perie vtákov – ak máte domácich maznáčikov, produkujú čiastočky, ktoré sa stávajú súčasťou ovzdušia, ktoré vdychujete. Ak ste na také zviera alergickí, domáci prach bude pre vás zdrojom ťažkostí aj potom, čo zvieratka dáte preč z bytu. Niekedy aj rok po tom…
Najčastejšou „alergiou na prach“ je alergia na súčasť prachu – roztoče. Sú to drobné, okom neviditeľné článkonožce, ktoré sú súčasťou našich domácností. Roztoče, ktoré sú hlavným „vinníkom“ alergických reakcií sa živia odpadom ľudského tela – šupinkami kože. Najviac ich je tam, kde sa zdržiavate dlhšie a je tam zároveň aj vlhko – predovšetkým v posteli a na kreslách. Gram prachu z postele môže obsahovať až tisícky roztočov.
Roztoče spôsobujú mnohé alergické prejavy, okrem nádchy sú častým dôsledkom zápal spojiviek, opuch očí, ekzémy a pri dlhodobom pôsobení aj astma. Príznaky alergie na roztoče budete pozorovať po celý rok. Zhoršiť sa môžu v období, keď je vlhko – na jeseň a v zime. Roztoče nemajú radi sucho a zimu. Preto treba spálňu ráno dôkladne vetrať a posteľ nechať odokrytú, aby sa vysušila od potu a vlhkosti. Roztoče sa nevyskytujú v nadmorskej výške nad 1200 metrov nad morom. Ten, kto je alergický na roztoče a presťahuje sa na hory, zbaví sa ťažkostí.